René Francois Ghislain Magritte

If the dream is a translation of waking life, waking life is also a translation of the dream.         - Rene Magritte

- *21. 11.1898, Lessines, Belgicko – † 15.8.1967, Brusel

- bol belgický surrealistický maliar.
- Magritte hľadal špecificky metafyzickú formu. Na diváka pôsobí snovými, priepastnými asociáciami na základe sugestívnej vyžarujúcej sily. Pre Magritta sa rozhodujúcim impulzom výlučnej orientácie na surrealistickú artikulačnú gestiku stala konfrontácia s metaforickou rečou vecí v Chiricových obrazoch. Skúma možnosti manipulovateľnej deformácie identity predmetov a pritom vychádza z fundamentálneho dadaistického zistenia, že veci prezentujú svoju identitu viac alebo menej nezávisle od svojho zjavu z konvenčných foriem svojej kauzálnej použiteľnosti.

Magritte uvoľňuje veci z ich zaužívaného kontextu a zasadzuje ich do totálneho zmätku tým, že komponuje zdanlivo nezmyselné vecné konštelácie, v ktorych predmety obrazu zasvietia v ambivalentnej dvojsúvzťažnosti tak izolovane, ako aj v symbolickom rámci vzťahov mimo kauzálnych foriem označenia. Magritte integruje do procesu iritácie aj písané slovo, to znamená jazykovologické definície vecí, a to začleňovaním úžitkových predmetov do intenzívnych emotívnych vzťahov, ktoré nemajú nijaký logický vzťah k namaľovanému predmetu.
Toto rozdvojenie identity medzi predmet a obvyklé zobrazenie cestou slova a obrazu vyvoláva interpretatívnu činnosť ducha pozorovateľa, ktorá sa prejavuje podobne ako Dalího paranoická kritika. Rozpad jednoty javu a pojmového označenia berie predmetu auru mysteriózneho, ktorú pôvodne mali fenomény sveta a ktorá je dnes prisúdená iba nemnohým realitám vymykajúcim sa ľudskému úžitkovému mechanizmu.

Magritte nahrádza kauzálno-logickú identitu predmetov pojmom podobnosť, ktorý definuje ako kreatívny poriadokzobrazovania, analogický realite sveta. Veci sa dostávajú tak ako v kauzálnom úžitkovom mechanizme rozumu do dispozičnej symbolickej štruktúry, ktorá však už nevyplýva z ratia, ale zo spontánnej vôle klamnej predstavy. Podobnosť kreatívne figuralizujúceho aktu s viditeľnými konšteláciami reality umožňuje asociatívny vstup pozorovateľa do spontánneho umeleckého myšlienkového procesu mystického zvnútornenia, takže obrazové zobrazenie sa stáva sugestívnym impulzom k subjektívnym symbolickým asociáciám.

Magritte ,zdá sa, popiera realitu nezmyselným pomenúvaním niečoho, čo nepotrebuje byť pomenované a zároveň popiera existenciu existujúcej veci. Pod realistickým zobrazením fajky sa vo francúzštine nachádza nadpis: Toto nie je fajka. Týmto nadpisom demonštruje že obraz, i keď veci reálnej a realisticky znázornený, nie je synonymom veci hmotnej, skutočnej. Obraz si kladie a aj zodpovedá na otázky definitívnosti a prezentácie objektu. Všetko nie je takým, akým sa zdá.

Magritte hovorí: Obraz predstavuje výzvu vopred naprogramovanej spoločnosti a urážku zaužívaného pohľadu na život a spôsob myslenia. Magrittova prvotná inšpirácia pochádza od predstaviteľa metafyzickej maľby Georgia de Chirica. Magritte vo svojich surrealistických maľbách používa často fantastické, rušivé a snové obrázky.... 
Rodený Belgičan začal svoju kariéru ako komerčný umelec, čo je markantné na čistote tvarov používaných v jeho tvorbe.